Ciele projektu

Spoľahlivosť a efektivita takzvaných nesystémových protipovodňových opatrení je po nedávnych povodniach predmetom diskusie v rámci hydrologickej, ekologickej a vodohospodárskej komunity. Spoľahlivosť týchto opatrení je determinovaná rôznymi fyzikálno-geografickými podmienkami, a tak jej skúmanie musí byť vykonávané špeciálne pre dané podmienky v lokálnej mierke. V tejto súvislosti je k dispozícii iba veľmi málo experimentálnych a kvantitatívnych výsledkov. Procesne orientované modelovanie hydrologických procesov a ich parametrizácia v modeloch je preto nevyhnutnou súčasťou výskumu týkajúceho sa tohto súboru problémov. Prvým cieľom projektu je vyhodnotiť spôsob akým zrážky, topenie snehovej pokrývky a využitie krajiny vplývajú na množstvo zásob vody v krajine, tvorbu preferenčných ciest odtoku a jej dynamiku v rámci dočasných a tokov nízkeho rádu. Odpovede na otázky, ako napríklad ktoré časti povodia prispievajú k odtoku počas povodňových udalostí, aké sú odtokové dráhy, koľko zrážok je potrebných na vyvolanie významnej reakcie povodia, alebo aká je úloha topografie, využitia krajiny, vlastností pôdy a podložia, prípadne iných charakteristík povodia sú lepšie porozumenie pre formovania odtoku kľúčové. Informácie získané v týchto oblastiach sú cenné nielen na národnej, ale aj na medzinárodnej úrovni. Druhým cieľom projektu je identifikácia jednotlivých hydrologických prepojení a hľadania vzťahov a závislostí medzi akumuláciou, obsahom vody v snehovej pokrývke a dynamikou pôdnej vlhkosti v rôznych častiach povodia a dynamikou odtoku povodia. Pochopenie fungovania prvkov hydrologickej konektivity v rámci rôznych fyziografických podmienok prostredia je dôležité pre účinné zlepšenie štrukturálnej a neštrukturálnej schopnosti územia čeliť povodniam, ako aj pre udržateľný manažment povodia, a to vrátane ochrany biotopov a živočíšnych druhov. Na základe výstupov z vyššie uvedených cieľov je možné definovať aj tretí cieľ projektu, v rámci ktorého budú vyvíjané inovatívne hybridné dvoj-distribuované koncepčné modely, reprezentujúce riadiace procesy tvorby odtoku. Takéto typy modelov sú dôležité v rámci manažmentu povodia pri odhade potenciálnych zmien v dynamike odtokotvorných procesov, počas období zmien vo využívaní pôdy a na odhadovanie účinnosti neštrukturálnych opatrení pre zmiernenie následkov povodní.